Miesta, pre ktoré sa oplatí žiť.


Málokedy si v dnešnom živote plnom stresu, nervov, otázok čo bude zajtra, uvedomujeme, že práve tým stresom a negatívnym myslením, si akurát privolávame choroby. Stali sme sa zajatcami dnešných technológií, bez ktorých si nevieme už pomaly život ani predstaviť. Neustále kontrolujeme mobil, e-mail, facebook. A aj keď práve nedržíme napríklad telefón v ruke, v podvedomí na to myslíme a sme v strehu (STRESE), pretože "Čo ak mi teraz pípne správa a ja neodpoviem hneď", (NIČ SA PREDSA NESTANE, ZEM SA TOČÍ NAĎALEJ). Vôbec si to navonok neuvedomujeme. Chtiac či nechtiac, vďaka stresu dostaneme vírus do tela, telo sa unaví, oslabí sa imunita a je to. Všetko vzniká v našej hlave. Všetky choroby. A práve preto sú našťastie miesta, kde na stres môžeme pokojne zabudnúť.

Turistika je nádherný relax...

Skutočnú krásu dokážeme vnímať iba srdcom

Trochu z malej prechádzky

Mrazivá sila prírody

Cesta, nádej a pokora, ruksak starostí na ramenách, tam ostane všetok stres, s čistou mysľou sa vratiš dnes.
Domov, kde si tak rád, kde vratiš sa stále spať, domov kde si sám sebou, očistený od stresov.
Až pri pohľade z výšok, si uvedomujem, aká je matka príroda všemocná. Prekliata vôňa hôr mi nedáva spať. Iba tu človek pokorne zloží poklonu tej kráse nádhernej. Relax. Zvuk ticha. Vyčistenie hlavy. Zbavenie sa stresu a negatívnych emócií. To je môj liek na život.
Tam mám korene, tam sa zastavím, tam chcem spočinúť
tam sa uzdravím, tam moja hrdosť môže v tichu zahynúť
tam je prímerie, tam sa odovzdám, tam sa nestratím,
tam moja duša na konci všetkého v pokoji odletí
Priateľ bez závisti, verný v dobrom i zlom
V živote máme rôzne mosty, ktoré nás spájajú s inými ľuďmi ako dva brehy.
Všimli ste si, že často chodím do prírody pešo, alebo na mojom bicykli?
Áno, milujem to. To nemé ticho prírody, šumiaci les, zurčiace potoky, nekonečné lúky poľných tráv, mohutné, stáročia, ba až tisícročia nehybné bralá skál..
A v tomto opojení krásy Slovenska, o ktorej mnohí ani netušia, pretože sa zakukľujú do seba, mávam rôzne myšlienky, hovorím tomu čistím si hlavu.
Veľakrát si dávam otázku, keď prídem na lesné rázcestia alebo križovatky, kadiaľ vlastne ísť. Ktorým smerom.
A ani si neuvedomujeme, že táto jednoduchá otázka, kadiaľ vlastne ísť, sa priamo dotýka každého nášho dňa, po celý život nás sprevádza. Samozrejme, keď sme boli ešte malými deťmi, viedli nás naši rodičia. Učili nás chodiť, plávať, smiať sa, jesť.. Ukazovali nám cestu. Cestu, ktorá sa volá život.
Ale aby som sa vrátil k rázcestiu a križovatke..
Vždy, keď prídem na takéto miesto a položím si otázku kadiaľ ísť, mám na to jednoduchú odpoveď.
Vždy si vyberiem cestu, nie najľahšiu, tou idú predsa všetci. Vyberiem si cestu, ktorá mi niečo dá, ktorá ma niečo naučí. Ktorá ma naučí, nečakať na hotové. Ktorá ma naučí byť odolnejším. Lepším. A možno aj tolerantnejším. Cestu, ktorá mi dodá optimizmus a radosť z toho, že som to dokázal. A ak zdoláme cestu ťažšiu, dokážeme to, táto cesta sa stáva pre nás ľahkou. Ale iba pre tých, ktorí ju zdolajú.
Náš život je rovnaký. Preto, zdolávajte cesty nie len tie najľahšie, ale cesty, ktoré sa vám pod nohy dostanú. Či už budú s dokonalým povrchom, alebo kamenisté. Či budú vyšliapané, alebo obrastené bodliakmi. Či budú také, či onaké, každú cestu k vášmu snu, k vášmu cieľu si musíte vyšliapať sami.
A tam vo vašom cieli pochopíte, čo to vlastne znamená. Prajem vám priatelia, aby tie vaše cesty boli vždy tie správne.
Nečakajte na osud, vytvorte si vlastné príležitosti.

Skús zastaviť sa, vnímať iba zvuky prírody
Presne ona má tú silu zničiť všetky nezhody
Len tak si sadni nabreh rieky, vychutnávaj čo Ti dá,
Každá chvíl'a tu a teraz v sebe vel'kú silu má

Skús na chvíl'u v sebe vôbec na nič nemyslieť
Keď zmeníš takto seba, potom môžeš zmeniť celý svet
Pamätaj, že hnev sa neprekoná hnevom, to sa nedá
Ver, že existujú iné farby ako iba šedá

Tak ako zarastú cesty, po ktorých nik nechodí, tak zarastieme my, ak nebudeme na plno žiť
Občas strácam slová
Človek je dielom prírody, existuje v prírode a len vďaka nej žije. Nemôže sa preto od nej izolovať a to ani v myšlienkach
Nechoďte vždy len po vychodených cestách, lebo vedú len tam, kde už boli iní
Niekedy sa nestihnem ani zahriať a 60-ka je na krku (km)
Súzvuk ticha prírody, vtáčieho spevu, šumu vody a vetra. Človek si unaví príjemne telo, vyčistí stresom zanesenú myseľ. Niet sa kam ponáhľať, všetko čo máme v živote stretnúť, skôr či neskôr príde. Všetko má svoj čas v správnom poradí. A hoci budú aj búrky striedať sa so slnkom, ak máte sen, vždy má zmysel za ním ísť akoukoľvek ťažkou cestou. A neobzerať sa vľavo, vpravo. Len priamo ísť s pokorou. A nereptať, nenadávať na to, že treba ísť. Inak si pesimizmus človek sám vsugeruje do hlavy a neprejde ani štvrtinu toho čo naozaj dokáže. Všetko je v našej hlave, tak priatelia,

naštartujte svoje motory.

Aj keď sa vám niekedy zdá, že váš život je popraskaný ako táto cesta, každá tá prasklina vás môže posilniť a posunúť vpred
Cesty sa nikdy nekončia na začiatku lesa, ani na brehu riek